Stručný historický vývoj

            Obec Gemerský Jablonec vznikla v 11. storočí, písomne bola doložená v roku 1275 ako „Almag“. Vyvíjala sa ako obec drobných zemanov. V tom období ešte aj dedinky Utas a Petrovce patrili do katastra Gemerského Jablonca. V 13. a 14. storočí sa z nej vyčlenili a v súčasnosti sú samostatné obce.

Osada Beležír pri Gemerskom Jablonci vznikla v 13. storočí v roku 1270 – 1272. Písomne bola doložená v roku 1270. Vznikla ako poddanská obec panstva Hajnáčka, ale premenila sa na samotu za tureckých vpádov v polovici 16. storočia.

Farnosť v obci sa spomína už pred rokom 1332. Obec až do roka 1766 mala vlastnú faru. V súčasnosti patrí k farnosti v Novej Bašte. V Gemerskom Jablonci stojí najstarší kostol v mikroregióne Medveš (z 12. stor.) na počesť svätého Abdona a Sennena. Kostol bol upravovaný v 18. storočí a reštaurovaný v roku 1933. Známy drevený chór pochádza z roku 1815. Je to ľudová práca rezbára J. Kollára. Zaujímavý je aj kazetový strop s maľovanou rastlinnou ornamentikou datovaný z roka 1703.

Zakladatelia a prví obyvatelia obce sa do konca 13. storočia stali zemanmi a aristokratmi. Od 1554 bola obec poplatná Turkom. Pre turecký útlak a vykorisťovanie zemepánom A. Vayom  opúšťali sedliaci rodnú zem. V roku 1681 sedliaci prosili svojich pánov, aby dali svoj súhlas na presun dediny z rúk A. Vaya do rúk Gábora Gyürkyho. V roku 1685 bolo obývaných už iba 10 dvorov a do konca storočia úplne vymierali aj tie. Na dovýšenie všetkého prišiel aj veľký hlad, a neskôr v roku 1740 aj mor.

Gemerský Jablonec začal opäť ožívať až v druhej polovici 18. storočia, keď v roku 1773 mala, podľa archívnych dokladov, už 41 poddanských usadlostí. Pracovalo tu 38 sedliakov a 2 želiari. Od roku 1786 názov obce sa zmenilo na „Almagy“. V roku 1828 mala obec 59 domov a 541 obyvateľov, zaoberajúcich sa výlučne poľnohospodárskou výrobou. Od roku 1871 bol Gemerský Jablonec sídlom notárskeho úradu. Na začiatku tohto storočia žilo v obci 669 obyvateľov. Poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj po roku 1918. Názov dediny sa zmenilo znova v roku 1920 na „Jablonicu“.

V rokoch 1938—1944 patrila obec do horthyovského Maďarska pod názvom „Almáď“. Alma po slovensky znamená jablko. Názov dediny tak reprezentuje množstvo jabloní v obci i v jej okolí. Dedina podala svoje daňové priznanie v maďarčine. Jazykom obce stala maďarčina, ktorá prevláda aj v súčasnosti. Dnešný názov obce „Gemerský Jablonec“ sa pochádza z roku 1945. Od roku 1945 obec patrila k ČSSR. Štátny majetok v obci bol založený v roku 1947. Pre ďalší rozvoj obce bola dôležitá druhá polovica päťdesiatych rokov, keď v roku 1957 bolo založené JRD 9. mája. Vo februáry nasledujúceho roku bola obec elektrifikovaná. Do roku 1960 patril Gemerský Jablonec do bývalého Fiľakovského okresu.

Po územnej regionalizácii v roku 1968 bol pričlenený do okresu Rimavská Sobota, kde patrí aj v súčasnosti. V roku 1979 – 1980 bola postavená Základná Škola. V roku 1985 bola do užívania odovzdaná budova pošty v centre dediny, strelnica, letný amfiteáter, futbalové ihrisko a požiarna zbrojnica na západnej časti dediny. Radikálne zmeny v obci sa nastali v 90. – tych rokoch. V roku 1993 ČSSR rozpadla a vznikla samostatná Slovenská republika.

V roku 1995 JRD 9. mája rozpadla. V súčasnosti poľnohospodársku výrobu obce zabezpečuje Družstvo AGRIA, ktorá vznikla v roku 1996. Gemerský Jablonec v 30. júna 1998 stal členom mikroregiónu Medveš, kde aj v súčasnosti má dominantnú postavu /Kronika Gemerského Jablonca; Antalík, 1987; Kropilák, 1977/.

            Vývoj počtu obyvateľov

V 19. storočí počet obyvateľov obce stúpal až do období svetových vojen.  V roku 1930 Gemerský Jablonec mal 884 obyvateľov. Počet obyvateľov počas druhej svetovej vojny začalo klesať. Stúpanie počtu obyvateľstva po druhej svetovej vojny začínalo iba od roku 1955. V roku 1980 obec mala 718 obyvateľov. Do 31. decembra 1985 mal Gemerský Jablonec 715 obyvateľov. V roku 2001 v obci žilo 712 obyvateľov. Historický vývoj obyvateľstva obce od roku 1869 do 2001 môžeme sledovať na grafe č. 8 /Kronika Gemerského Jablonca; Antalík, 1987; Kropilák, 1977/.